Prítomnosť poľskej problematiky v slovenskom písomníctve predstavuje významnú oblasť výskumu vzájomných vzťahov oboch národov a kultúr. Tieto otázky boli v minulosti predmetom vedeckého bádania, ktoré prinieslo cenné poznatky, mnohé problémy sa však ešte nedočkali hlbšieho preskúmania.
Projekt iniciovaný Komisiou, ktorý predstavoval pokus o preskúmanie foriem a spôsobov reprezentácie Poľska, Poliakov a poľskej kultúry v slovenskom písomníctve, mal za cieľ aspoň čiastočne vyplniť toto biele miesto vo výskume. Jeho opodstatnenie vyplývalo aj zo zjavnej asymetrie v doterajšom vedeckom spracovaní vzájomných predstáv oboch národov. Kým poľská perspektíva bola široko a systematicky prezentovaná v dvojzväzkovej monografii Michała Jagiełła Słowacy w polskich oczach. Obraz Słowaków w piśmiennictwie polskim (2005), následne preloženej do slovenčiny pod názvom Slováci poľskými očami. Obraz Slovákov v poľskom písomníctve (2014), analogické spracovanie obrazov Poľska a Poliakov v slovenských textoch chýbalo. Projekt Komisie, hoci bol koncipovaný v skromnejšom rozsahu než práca Michała Jagiełła, umožnil identifikovať témy, ktoré sa dovtedy vo výskume neobjavili, opísať z novej perspektívy javy, ktoré už boli predmetom odborného skúmania, a tým vytvoriť základ pre systematickejšie uchopenie problematiky uvedenej v jeho názve.
Realizácia projektu zahŕňala usporiadanie troch vedeckých konferencií, na ktorých sa zúčastnili odborníci z poľských a slovenských univerzitných a výskumných pracovísk. Výsledkom týchto stretnutí boli príspevky publikované v ročenke „Kontakty“. Zvolený chronologický kľúč umožnil sledovať slovenské predstavy o Poľsku a Poliakoch v troch obdobiach: do roku 1918, v rokoch 1918–1945 a po roku 1945. Rozsah uskutočneného výskumu sa neobmedzoval na literárne texty, ktoré boli doteraz hlavným predmetom bádateľského záujmu, najmä v súvislosti s obdobím romantizmu. Analýze boli podrobené aj iné formy písomníctva vrátane historických, novinových a publicistických textov. Rozšírenie korpusu prameňov umožnilo nazerať na problematiku reprezentácie Poľska a Poliakov z viacerých hľadísk, so zreteľom na rozdielne funkcie jednotlivých typov výpovedí, kontexty ich vzniku, ako aj spôsoby ich pôsobenia na spoločenské predstavy o susednej krajine a jej obyvateľoch.
Prvá konferencia sa uskutočnila v Krakove 7. októbra 2021. Jej tematika zahŕňala široké spektrum otázok spätých s obdobím do roku 1918; prednesené príspevky vychádzali z rozmanitého textového materiálu — od stredovekých prameňov cez cestopisy a historiografiu až po literatúru, tlač a publicistiku 19. storočia a začiatku 20. storočia. Osobitná pozornosť sa venovala reprezentáciám poľskej problematiky v slovenskej literatúre 19. storočia, ako aj v politických a kultúrnych koncepciách. Analyzovali sa tiež polonofilské postoje slovenských romantikov, ako aj prítomnosť obrazu Poľska a Poliakov v slovenskej tlači pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Významnou oblasťou reflexie sa stala aj problematika spišského pohraničia, skúmaná z perspektívy poľskej a slovenskej historiografie.
Druhá konferencia, venovaná obdobiu rokov 1918–1945, sa uskutočnila 30. septembra 2022 v Prešove. Jej tematický záber čiastočne nadväzoval na okruhy nastolené počas predchádzajúceho stretnutia, zároveň bol však rozšírený o otázky špecifické pre medzivojnové obdobie a obdobie druhej svetovej vojny. Pokračovalo sa vo výskume zobrazovania poľsko-slovenského pohraničia, s osobitným zreteľom na Spiš, analyzovaný vo svetle poľského a slovenského písomníctva rokov 1918–1945. Opätovne sa otvorila aj otázka polonofilských tendencií v slovenskej kultúre, tentoraz skúmaná vo vzťahu k medzivojnovej literatúre. Konferencia zároveň otvorila nové oblasti výskumu. Predmetom analýz sa stala prítomnosť Poľska a Poliakov v slovenskej regionálnej tlači prvých rokov po skončení prvej svetovej vojny, ako aj v spoločensko-politickej publicistike z rokov 1939–1945. Pozornosť sa venovala aj problematike zobrazovania goralského obyvateľstva na poľsko-slovenskom pohraničí. Významným doplnením literárnej perspektívy bolo skúmanie recepcie poľskej drámy na Slovensku v medzivojnovom období, zahŕňajúce preklady, inscenácie i spôsoby prijímania dramatických diel.
Tretia konferencia, ktorá sa uskutočnila 28. septembra 2023 v Busku-Zdroji, bola venovaná obdobiu po roku 1945 a otázkam, ktoré nadobudli osobitný význam v nových politických a kultúrnych podmienkach. Pokračovala reflexia problematiky spišského pohraničia, tentoraz vo vzťahu k obdobiu po druhej svetovej vojne. Nasledujúce príspevky sa týkali spôsobov zobrazovania poľských politických a spoločenských udalostí, s osobitným dôrazom na počiatky hnutia „Solidarita“ v roku 1980 a jeho recepciu v slovenskej tlači. Analyzoval sa aj obraz poľskej kultúry v slovenských povojnových časopisoch, čo umožnilo identifikovať mechanizmy výberu, interpretácie a sprostredkúvania informácií o poľskom umeleckom a intelektuálnom živote v meniacich sa politických podmienkach rokov 1946–1968. Významnú časť rokovania tvorili otázky súvisiace s recepciou poľskej literatúry v slovenskom kultúrnom kontexte. Skúmala sa prítomnosť poľských nositeľov Nobelovej ceny za literatúru a spôsoby ich prijímania, ako aj slovenské preklady poľskej drámy po druhej svetovej vojne.
Celý projekt umožnil uchopiť vybrané otázky súvisiace s prítomnosťou Poľska a Poliakov v slovenskom písomníctve z diachrónnej perspektívy, zahŕňajúcej obdobie od najstarších svedectiev až po 20. storočie. Spojenie literárnych analýz s výskumom historiografie, tlače, publicistiky, prekladu a kultúrnej recepcie otvorilo nové perspektívy pre výskum poľsko-slovenských kultúrnych vzťahov, najmä mechanizmov vzniku, upevňovania a premien vzájomných predstáv. Projekt má význam aj pre prehlbovanie vzájomného poznávania oboch spoločností, pretože umožňuje vnímať historicky podmienené rozdiely a napätia, ako aj oblasti kultúrnej blízkosti, spolupráce a dialógu.
Štúdie vypracované na základe konferenčných vystúpení sú dostupné v troch nasledujúcich zväzkoch časopisu „Kontakty“:
Slovenčina 
Polski