dr Mateusz Gniazdowski ([email protected]) - politológ a historik, odborný asistent na Štúdiu východnej Európy na Varšavskej univerzite, veľvyslanec Poľskej republiky v Českej republike v rokoch 2022-2024.
Magisterské štúdium absolvoval v Inštitúte politických vied Varšavskej univerzity (2000) a doktorandské štúdium na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, ktoré ukončil obhajobou dizertačnej práce na Univerzite Komenského v Bratislave (2010). V rokoch 2004 až 2010 pracoval ako analytik v Poľskom inštitúte medzinárodných vecí, neskôr pôsobil v Centre pre východné štúdiá Mareka Karpa (2016 – 2022 zástupca riaditeľa). V rokoch 2013 – 2022 bol predsedom Programovej rady Poľsko-českého fóra pri Ministerstve zahraničných vecí, v roku 2014 bol ministrom vedy a vysokého školstva menovaný za člena Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zaoberá najmä dejinami poľsko-českých a poľsko-slovenských vzťahov v 20. storočí. Od roku 2002 sa zúčastňuje na realizácii projektu Dejiny Spiša pod hlavičkou Komisie. Je spoluautorom vyše desiatich knižných publikácií a autorom desiatok vedeckých štúdií, členom medzinárodnej redakčnej rady časopisu Vojenská história, redakčného výboru časopisu Polski Przegląd Dyplomatyczny. Problematiku dizertačnej práce (Autonómia Slovenska v poľskej politike (1936 – 1939): Medzi diplomaciou dôvernou a verejnou) prezentoval okrem iného v týchto štúdiách: Kwestia słowacka a polska idea „trzeciej Europy”. In: Modernizacja – centrum – peryferie, eds. W. Borodziej, S. Dębski, Warszawa 2009, s. 161 – 191; Slovenský autonomizmus v poľskej politike v 30. rokoch. In: Česko-slovenská historická ročenka 2010, Brno 2012, s. 243 – 264, a tiež na stránkach Kontaktov „Zbližovacia akcia”: predpoklady, rozvoj a výsledky poľského záujmu o Slovensko v medzivojnovom období, Kontakty XVI, 2018, s. 39 – 52), kde publikoval aj ďalšie štúdie, napr.: Sprawa słowacka oczami dyplomatów polskich w Pradze (1990-1992), Kontakty XVIII, 2020, s. 5 – 23.

dr Rafał Majerek ([email protected]) – slavista a slovakista, absolvent Jagelovskej univerzity, doktor humanitných vied v oblasti literárnej vedy. Od roku 2003 pracuje v Inštitúte slovanskej filológie Jagelovskej univerzity, aktuálne na pozícii odborného asistenta, v rokoch 2003 – 2006 prorektor didaktiky v Štátnej odbornej vysokej škole Jana Grodka v Sanoku.
Vedeckovýskumné zameranie: otázky národnej a kultúrnej identity Slovákov v historickej a súčasnej perspektíve, najnovšia slovenská próza (feministický prúd, poetika migrácie, regionalizmus), poľsko-slovenské literárne vzťahy, stredoeurópske pohraničné identity, slovenská dráma po roku 1989. Výsledky výskumu publikuje v domácich a zahraničných zborníkoch a časopisoch, je autorom recenzií odborných prác a literárnych textov, pripravoval heslá z českej a slovenskej literatúry do publikácie Słownik pisarzy świata (ed. J. Maślanka, Krakov 2004). Bol členom riešiteľského kolektívu grantov Spoločné literárne dedičstvo, Slovanské kultúry medzi postkomunizmom a postmodernizmom, spolupracoval s Laboratóriom transkultúrnych štúdií divadla a drámy v postkomunistickej Európe. Vystúpil na mnohých domácich a zahraničných konferenciách, v rokoch 2019 a 2021 viedol cyklus hosťovských prednášok na Prešovskej univerzite, v roku 2023 získal výskumné štipendium v Ústave slovenskej literatúry SAV v rámci Národného štipendijného programu SR. Člen Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied, Komisie kultúry Slovanov Poľskej akadémie umení, Poľsko-slovenskej komisie historikov pri Inštitúte histórie Poľskej akadémie vied. Spolupracuje s ústavmi slovenskej literatúry a svetovej literatúry SAV a Inštitútom stredoeurópskych štúdií Prešovskej univerzity.
Vybrané publikácie: 1. Pamięć – mit – tożsamość. Słowackie procesy autoidentyfikacyjne w okresie odrodzenia narodowego, Kraków 2011. 2. Repetycje i przewartościowania. Zagadnienie tradycji narodowej w dyskursie słowackim po 1989 roku, „Prace Komisji Kultury Słowian Polskiej Akademii Umiejętności” XI, 2015, s. 153 – 165. 3. Idea emancypacji kobiet w kontekście słowackich dążeń do niepodległości, „Kontakty” XVII, 2019, s. 43 – 57. 4. Rok 1989 w literaturze słowackiej – problematyczna cezura, „Prace Filologiczne. Literaturoznawstwo” 2021, nr 11 (14), s. 93 – 106. 5. Przełamywanie milczenia. Przemiany sposobów prezentacji problematyki LGBT+ we współczesnej prozie słowackiej, „Studia Litteraria Universitatis Iagellonicae Cracoviensis” 2022, nr 4, s. 291 – 300.

dr Aleksandra Hudymač ([email protected]) – slavistka (slovakistka) a polonistka, dvojnásobná absolventka Jagelovskej univerzity, doktor humanitných vied v oblasti literárnej vedy. Od roku 2005 pracuje v Inštitúte slovanskej filológie Jagelovskej univerzity, aktuálne na stanovisku odbornej asistentky. Od roku 2005 plní funkciu tajomníčky redakcie Kontaktov. V roku 2006 získala výskumné štipendium Vyšehradského fondu. Od roku 2017 je členkou redakčnej rady časopisu Slovenská literatúra. Od roku 2024 bola vedúcou riešiteľkou grantu NCN (Miniatura): Slovenské cestopisné denníky z 19. storočia. Popularizátorka slovenskej literatúry a kultúry v Poľsku, pravidelne spolupracuje s krakovským Festivalom Conrada. 
Vedeckovýskumné zameranie: kultúra slovenského a poľského romantizmu, kultúra a umenie 19. storočia v Európe, problematika národnej identity Slovákov, romantická slovanská epištolografia a teória listu, cestopisné denníky 19. storočia analyzované z perspektívy geopoetiky a postkoloniálnej kritiky, komparatívny poľsko-slovenský výskum. Autorka jednej vedeckej monografie a niekoľkých desiatok štúdií publikovaných v časopisoch a zborníkoch v Poľsku a v zahraničí.
Zúčastnila sa na početných národných a medzinárodných konferenciách, v rokoch 2017 a 2019 viedla hosťovské prednášky na Univerzite Komenského v Bratislave a Karlovej univerzite v Prahe. Členka Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied a Kultúrnej komisie Poľskej akadémie umení (2018 - 2024). Spolupracuje s Ústavom slovenskej literatúry SAV a s Katedrou stredoeurópskej slavistiky na Ústave etnológie a stredoeurópskych a balkánskych štúdií na Karlovej univerzite. 
Vybrané publikácie: „Wola ich ludzką jest, nasza – Boską“. Modele dyskursu odrodzeniowego w dziewiętnastowiecznej epistolografii słowiańskiej (2014); Epištolárne dielo Ľudovíta Štúra – automytologizačné strategie a figury [w:] Slovenský romantizmus. Synopticko-pulzačný model kultúrneho javu, red. P. Zajac, Ľ. Schmarcová i in., Brno 2019, s. 243-263; Czarnogóra wyobrażona? Dziennik podróży „V Dalmáci a na Čiernej hore” Martina Kukučína, „Studia Litteraria Universitatis Iagellonicae Cracoviensis” 2020, nr 15, s. 109-122; A wanderer, descendant of wanderers: nomadism in Martin Kukučín’s travel diary "A walk through Patagonia", “Kultura Słowian” 2023, t. 19, s. 125-138; Słowacystyka w Polsce – historia, teraźniejszość i wyzwania na przyszłość, [w:] Słowacy, Warszawa 2025, s. 155-176.

prof. dr hab. Stanisław Sroka ([email protected]) - historik, profesor Inštitútu histórie Jagelovskej univerzity.
Zaoberá sa dejinami Strednej Európy, históriou Uhorska a poľsko-maďarskými vzťahmi. Medzi jeho vedecké záujmy patrí aj skúmanie prítomnosti poľských študentov na talianskych univerzitách v stredoveku, najmä v Bologni.
Člen vedeckých grémií, napr. Stredoeurópskej komisie Poľskej akadémie umení, Poľsko-maďarskej komisie Poľskej akadémie vied, Poľskej historickej spoločnosti (člen vedenia krakovského oddelenia), Poľskej heraldickej spoločnosti, Spolku milovníkov histórie a pamiatok Krakova, Vydavateľstva Universitas (člen predstavenstva), Spišskej historickej spoločnosti, Komisie historických vied Poľskej akadémie vied, Poľsko-Slovenskej komisie humanitných vied, Maďarskej filologickej spoločnosti. Člen organizačného výboru II. a III. Kongresu zahraničných výskumníkov dejín Poľska.
Člen redakčnej rady vedeckých časopisov, napr. Hungarian Historical Review, Századok, Acta Humanitarica Universitatis Saulensis, Gdańskie Studia Mediewistyczne, Średniowiecze polskie i powszechne.
Spätý s Jagelovskou univerzitou. V rokoch 2008 – 2012 bol riaditeľom Inštitútu histórie Jagelovskej Univerzity, 2012 až 2020 bol prodekanom pre všeobecné záležitosti Fakulty histórie Jagelovskej univerzity, od roku 2020 zastáva funkciu jej dekana.
Ocenenia: Diplom uznania vicepremiéra a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (2013), Dôstojnícky kríž Rádu Maďarska (2014), ocenenie Benefactor Musaei Scepusiensis (2018), Cena Ludovika Preiza Národnej univerzity verejných služieb v Budapešti (2023).
Vybrané publikácie: 280 vedeckých a populárno-náučných publikácií, medzi nimi: Dokumenty polskie z archiwów dawnego Królestwa Węgier (6 zväzkov); Polacy na Węgrzech za panowania Zygmunta Luksemburskiego 1387-1437 (Kraków 2001); Średniowieczny Bardiów i jego kontakty z Małopolską (2010); Początki Węgier (2015); Genealogia Andegawenów węgierskich (2015). Zostavovateľ (spolu s prof. Martinom Homzom) syntézy dejín Spiša Historia Scepusii.

dr hab. Sylwia Sojda ([email protected]) – slavistka a slovakistka, pedagogicko-výskumná pracovníčka v Inštitúte jazykovedy Sliezskej Univerzity v Katoviciach.
Vo vedeckom výskume sa sústreďuje na súčasnú slovenskú lingvistiku a konfrontačnú poľsko-slovenskú jazykovedu, v poslednom čase v súvislosti s mediálnym diskurzom. Hlavné výskumné záujmy: sémantická kategória intenzity, lexikológia, politolingvistika, mediálna lingvistika, vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Autorka dvoch monografií a niekoľkých desiatok vedeckých štúdií, zostavovateľka kolektívnych monografií, spoluautorka učebnice slovenčiny ako cudzieho jazyka. Zúčastnila sa na početných národných i medzinárodných vedeckých konferenciách, výskumných a didaktických pobytoch. V roku 2022 absolvovala didaktickú stáž na University College London, v roku 2024 vedecko-výskumný pobyt na Univerzite Komenského v Bratislave, a to v rámci grantového programu Sliezskej univerzity Sloboda výskumu v meste vedy. V apríli 2025 realizovala mesačnú výskumnú stáž v Inštitúte slovakistiky a mediálnych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove v rámci Národného štipendijného programu SR. Je členkou Jazykovedného výboru Poľskej akadémie vied, Poľskej jazykovednej spoločnosti, Poľskej spoločnosti pre sociálnu komunikáciu, Poľskej spoločnosti pre mediálnu edukáciu.
Vybrané publikácie: Makrostruktura pierwszej strony gazety w ujęciu konfrontatywnym polsko-czesko-słowackim. Prace Językoznawcze XXVII/4, 2025, s. 83-106 (spoluautorka M. Ślawska); Badania mediolingwistyczne na Słowacji, Kultura Media Teologia 64(4) 2025, s. 135-150; Intensyfikacja i dezintensyfikacja w języku polskim i słowackim (2022); Uži si slovenčinu! Čítanka s cvičeniami pre stredne pokročilých (2019) (spoluautorka M. Kyseľová); Procesy uniwerbizacyjne w języku słowackim i polskim (2011).

dr hab. Katarzyna Marcol, prof. UŚ ([email protected]) – kultúrna antropologička a folkloristka v Inštitúte vied o kultúre Sliezskej univerzity v Katoviciach, dekanka Fakulty umenia a vied o edukácií Sliezskej univerzity v Cieszyne.
Vo vedeckom výskume sa venuje dynamickému vzťahu medzi komunikačnými praktikami (jazyk), systémami významov a hodnôt (kultúra) a inštitúciami, a takisto mocenským vzťahom na pohraničí a v spoločnostiach s rôznorodým etnickým/národným pozadím. Počas etnografických výskumov realizovaných najmä v Tešínskom Sliezsku a v Srbskom Banáte sa sústreďovala na súčasné kontexty fungovania folklóru, vzťahom medzi jazykom a kolektívnou pamäťou, dynamiku a mnohovrstevnatosť identity miestnej komunity. Obzvlášť náročnú výzvu predstavuje štúdium vzájomných kontaktov “autochtónnych” menšín vo Vojvodine, vrátane slovenskej a sliezskej, ktorých vznik bol podmienený fungovaním v rámci bývalého Rakúsko-Uhorska, ako aj neskorších zmien štátnych hraníc po roku 1918. Vďaka problematike interetnicity v kultúrnej tradícií nadviazala vedecké kontakty so slovenskými akademickými pracoviskami - Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, výsledkom čoho boli spoločné projekty, publikované odborné štúdie a redakčná činnosť.
Je členkou International Society for Ethnology and Folklore (SIEF), European Association of Social Anthropologists (EASA), International Organization of Folk Art. (IOV), Poľskej etnologickej spoločnosti (PTL).
Vybrané publikácie: Rola języka w uwalnianiu się z dziedziczonych traum: negocjowanie pozycji społecznej śląskiej mniejszości etnicznej w serbskim Banacie, „Politeja. Pismo Wydziału Studiów Międzynarodowych i Politycznych Uniwersytetu Jagiellońskiego”, 2020, nr 64, s. 189–204; Toutowie. Język i pamięć w ustanawianiu wspólnoty Wiślan w Banacie, Katowice 2020; Continuities and Disruptions in Transhumance Practices in the Silesian Beskids (Poland). The Case of Koniaków Village [v spoluautorstve s M. Kurczom], [in:] Grazing Communities. Pastoralism on the Move and Biocultural Heritage Frictions, red. L. Bindi, New York 2022, s. 174-202; Foreign Homeland. Folklore and National Attitudes of Ethnic Minorities, „Łódzkie Studia Etnograficzne”, t. 62, 2023, s. 83–100; Spatial dimensions of Identity in Cieszyn Silesia, [in:] Silesia Superior. Narratives on Upper Silesia - The Multitude of Perspectives, red. R. Dampc-Jarosz, A. Kowalczyk, i L. Sadzikowska, Göttingen 2024, s. 95–113.