prof. dr hab. Joanna Goszczyńska ([email protected]) – slovakistka a bohemistka v oblasti literárnej vedy a kulturológie, prekladateľka a popularizátorka slovenskej a českej literatúry. V rokoch 2008 až 2016 riaditeľka Inštitútu západnej a južnej slavistiky Varšavskej univerzity. Od roku 2017 pôsobí na pozícii riadneho profesora v Inštitúte slavistiky Poľskej akadémie vied. Vedecko-výskumne sa venuje dejinám ideí, problematike národnej identity a národnej mytológie, ako aj českej a slovenskej medzivojnovej literatúre a jej kultúrnym východiskám (spätosti s európskym modernizmom). Je autorkou desiatok štúdií z oblasti českej a slovenskej literatúry, ako aj početných odborných, populárno-náučných a umeleckých prekladov z českého a slovenského jazyka (v nezávislom vydavateľskom prostredí pod pseudonymom Adam Rajski). Zostavila vyše desať vedeckým zborníkov, okrem iného venovaných otázkam kultúrnej identity v stredoeurópskom priestore. Členka Komitétu slavistiky Poľskej akadémie vied, podpredsedníčka Poľsko-českého fóra, predsedníčka Revíznej komisie Varšavskej odbornej spoločnosti. Členka redakčnej rady časopisov Prace Filologiczne, Slovenská literatúra, Oriens Alliter. Knižné publikácie: Mit Janosika w folklorze i literaturze słowackiej XIX wieku (2001, slovenský preklad Mýtus o Jánošíkovi vo folklóre a slovenskej literatúre 19. storočia, 2003); Sławni i zapomniani. Studia z literatury czeskiej i słowackiej (2004); Synowie Słowa. Myśl mesjanistyczna w literaturze słowackiej (2008); Wielkie spory małego narodu (2015); Mroczne oblicze czeskiej literatury (2021, český preklad Temná tvář české literatury, 2023).

dr Mateusz Gniazdowski ([email protected]) – politológ a historik, od 16. 9. 2022 do 31. 7. 2024 veľvyslanec Poľskej republiky v Českej republike. Magisterské štúdium absolvoval v Inštitúte politických vied Varšavskej univerzity a doktorandské štúdium na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, ktoré ukončil obhajobou dizertačnej práce na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 2004 až 2010 pracoval v Poľskom inštitúte medzinárodných vecí, neskôr pôsobil v Centre pre východné štúdiá Mareka Karpa (2016 – 2022 zástupca riaditeľa). V rokoch 2013 – 2022 bol predsedom Programovej rady Poľsko-českého fóra pri Ministerstve zahraničných vecí, v roku 2014 bol ministrom vedy a vysokého školstva menovaný za člena Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zaoberá najmä dejinami poľsko-českých a poľsko-slovenských vzťahov v 20. storočí. Je spoluautorom vyše desiatich knižných publikácií a autorom desiatok vedeckých štúdií, členom medzinárodnej redakčnej rady časopisu Vojenská história, redakčného výboru časopisu Polski Przegląd Dyplomatyczny a členom redakčnej rady časopisu Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied Kontakty (2014 – 2022). Problematiku dizertačnej práce (Autonómia Slovenska v poľskej politike (1936 – 1939): Medzi diplomaciou dôvernou a verejnou) prezentoval okrem iného v týchto štúdiách: Kwestia słowacka a polska idea „trzeciej Europy”. In: Modernizacja – centrum – peryferie, eds. W. Borodziej, S. Dębski, Warszawa 2009, s. 161 – 191; Slovenský autonomizmus v poľskej politike v 30. rokoch. In: Česko-slovenská historická ročenka 2010, Brno 2012, s. 243 – 264, a tiež na stránkach Kontaktov „Zbližovacia akcia”: predpoklady, rozvoj a výsledky poľského záujmu o Slovensko v medzivojnovom období, Kontakty XVI, 2018, s. 39 – 52), kde publikoval aj ďalšie štúdie, napr.: Polacy i sprawa polska w publicystyce Svetozára Hurbana Vajanskiego, Kontakty XIX, 2022, s. 84 – 96; Sprawa słowacka oczami dyplomatów polskich w Pradze (1990-1992), Kontakty XVIII, 2020, s. 5 – 23.

dr Rafał Majerek – slavista a slovakista, absolvent Jagelovskej univerzity, doktor humanitných vied v oblasti literárnej vedy. Od roku 2003 pracuje v Inštitúte slovanskej filológie Jagelovskej univerzity, aktuálne na pozícii odborného asistenta, v rokoch 2003 – 2006 prorektor didaktiky v Štátnej odbornej vysokej škole Jana Grodka v Sanoku. Vedeckovýskumné zameranie: otázky národnej a kultúrnej identity Slovákov v historickej a súčasnej perspektíve, najnovšia slovenská próza (feministický prúd, poetika migrácie, regionalizmus), poľsko-slovenské literárne vzťahy, stredoeurópske pohraničné identity, slovenská dráma po roku 1989. Výsledky výskumu publikuje v domácich a zahraničných zborníkoch a časopisoch, je autorom recenzií odborných prác a literárnych textov, pripravoval heslá z českej a slovenskej literatúry do publikácie Słownik pisarzy świata (ed. J. Maślanka, Krakov 2004). Bol členom riešiteľského kolektívu grantov Spoločné literárne dedičstvo, Slovanské kultúry medzi postkomunizmom a postmodernizmom, spolupracoval s Laboratóriom transkultúrnych štúdií divadla a drámy v postkomunistickej Európe. Vystúpil na mnohých domácich a zahraničných konferenciách, v rokoch 2019 a 2021 viedol cyklus hosťovských prednášok na Prešovskej univerzite, v roku 2023 získal výskumné štipendium v Ústave slovenskej literatúry SAV v rámci Národného štipendijného programu SR. Člen Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied, Komisie kultúry Slovanov Poľskej akadémie umení, Poľsko-slovenskej komisie historikov pri Inštitúte histórie Poľskej akadémie vied. Spolupracuje s ústavmi slovenskej literatúry a svetovej literatúry SAV a Inštitútom stredoeurópskych štúdií Prešovskej univerzity. Vybrané publikácie: 1. Pamięć – mit – tożsamość. Słowackie procesy autoidentyfikacyjne w okresie odrodzenia narodowego, Kraków 2011. 2. Repetycje i przewartościowania. Zagadnienie tradycji narodowej w dyskursie słowackim po 1989 roku, „Prace Komisji Kultury Słowian Polskiej Akademii Umiejętności” XI, 2015, s. 153 – 165. 3. Idea emancypacji kobiet w kontekście słowackich dążeń do niepodległości, „Kontakty” XVII, 2019, s. 43 – 57. 4. Rok 1989 w literaturze słowackiej – problematyczna cezura, „Prace Filologiczne. Literaturoznawstwo” 2021, nr 11 (14), s. 93 – 106. 5. Przełamywanie milczenia. Przemiany sposobów prezentacji problematyki LGBT+ we współczesnej prozie słowackiej, „Studia Litteraria Universitatis Iagellonicae Cracoviensis” 2022, nr 4, s. 291 – 300.

prof. dr hab. Stanisław Sroka ([email protected]) – historik, profesor Inštitútu histórie Jagelovskej univerzity. Zaoberá sa dejinami Strednej Európy, históriou Uhorska a poľsko-maďarskými vzťahmi. Medzi jeho vedecké záujmy patrí aj skúmanie prítomnosti poľských študentov na talianskych univerzitách v stredoveku, najmä v Bologni. Člen vedeckých grémií, napr. Stredoeurópskej komisie Poľskej akadémie umení, Poľsko-maďarskej komisie Poľskej akadémie vied, Poľskej historickej spoločnosti (člen vedenia krakovského oddelenia), Poľskej heraldickej spoločnosti, Spolku milovníkov histórie a pamiatok Krakova, Vydavateľstva Universitas (člen predstavenstva), Spišskej historickej spoločnosti, Komisie historických vied Poľskej akadémie vied, Poľsko-Slovenskej komisie humanitných vied, Maďarskej filologickej spoločnosti. Člen organizačného výboru II. a III. Kongresu zahraničných výskumníkov dejín Poľska. Člen redakčnej rady vedeckých časopisov, napr. Hungarian Historical Review, Századok, Acta Humanitarica Universitatis Saulensis, Gdańskie Studia Mediewistyczne, Średniowiecze polskie i powszechne. Spätý s Jagelovskou univerzitou. V rokoch 2008 – 2012 bol riaditeľom Inštitútu histórie Jagelovskej Univerzity, 2012 až 2020 bol prodekanom pre všeobecné záležitosti Fakulty histórie Jagelovskej univerzity, od roku 2020 zastáva funkciu jej dekana. Vybrané publikácie: 280 vedeckých a populárno-náučných publikácií Dokumenty polskie z archiwów dawnego Królestwa Węgier (6 zväzkov) Polacy na Węgrzech za panowania Zygmunta Luksemburskiego 1387-1437, Kraków 2001 Średniowieczny Bardiów i jego kontakty z Małopolską, Kraków 2010 Początki Węgier, Poznań 2015 Genealogia Andegawenów węgierskich, Kraków 2015. Zostavovateľ (spolu s prof. Martinom Homzom) syntézy dejín Spiša Historia Scepusii Ocenenia: Diplom uznania vicepremiéra a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (2013), Dôstojnícky kríž Rádu Maďarska (2014), ocenenie Benefactor Musaei Scepusiensis (2018), Cena Ludovika Preiza Národnej univerzity verejných služieb v Budapešti (2023).

dr hab. Maria (Maryla) Papierz, em. prof. UJ ([email protected]) – jazykovedkyňa, slovakistka, prekladateľka slovenskej literatúry, absolventka slovenskej filológie na Jagelovskej univerzite a doktorandského štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave. Tajomníčka poľskej sekcie Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied, zástupkyňa redaktora poľskej edície časopisu Kontakty. Vedeckovýskumné zameranie: kontrastívna lingvistika, syntax a sémantika slovenského a poľského jazyka, teória prekladu, lexikológia a lexikografia, vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. V rokoch 2000 – 2004 bola členkou medzinárodnej výskumnej skupiny syntaktikov v rámci projektu Porovnávacia syntax súčasných slovanských jazykov druhej polovice 20. storočia pod vedením prof. Stanisława Karolaka. V 80. a 90. rokoch dvadsiateho storočia spolupracovala (spolu s Danutou Abrahamowicz) so školskými a pedagogickými vydavateľstvami ako spoluautorka a neskôr recenzentka učebníc slovenského jazyka pre slovenskú menšinu na Orave a na Spiši. Je členka Komisie slavistiky a Komisie jazykovedy Krakovského oddelenia Poľskej akadémie vied. Autorka niekoľkých monografií, početných štúdií (publikovaných v Poľsku a na Slovensku), prekladov umeleckých textov (napr. Jána Lenču, Rudolfa Jašíka, Dušana Mitanu, Hany Zelinovej) a odborných textov (napr. značnej časti 2. zväzku Dejín Spiša), autorka slovensko-poľských slovníkov. Vybrané publikácie: Nominalizacje we współczesnym języku słowackim (1982); Krótka gramatyka języka słowackiego (1984); Zaimki w języku i w tekście. Studium słowacko-polskie (2003); Podstawowe struktury składniowe współczesnego języka słowackiego (2013); Słownik słowacko-polski, t. 1, 2 (1998, v spoluautorstve).

dr hab. Teresa Smolińska, emeritný mimoriadny profesor Opolskej univerzity ([email protected]; [email protected]) – folkloristka, kulturologička, etnologička, literárna vedkyňa, odborníčka na Sliezsko. V rokoch 1996 – 2016 vedúca Katedry folkloristiky a kulturológie Opolskej univerzity. Vedecko-výskumné zameranie: tradičná a súčasná kultúra, poľský a slovanský folklór (najmä slovenský a český), dejiny folkloristiky, etnické pohraničie, ľudová religiozita a pobožnosť, nemateriálne kultúrne dedičstvo, populárna kultúra, kolednícke tradície v procese zmien, stereotypné portréty „cudzieho“. Realizuje terénne výskumy od roku 1970. Pre viac informácií pozri odborný rozhovor: Teresa Smolińska. Rozhovor viedol A. Gomóła, in: P.J. Fereński, A. Gomóła, P. Majewski, K. Moraczewski, Historia mówiona polskiego kulturoznawstwa (2017); ako aj heslo „Teresa Smolińska“ na pl.wikipedia.org. Členka odborných komisií: Oddelenie etnologických vied PAN (2011 – 2023 trikrát predsedníčka Folkloristickej komisie, 2015 – 2019 členka predsedníctva); Poľsko-slovenská komisia humanitných vied (od 2004); Medzinárodná organizácia ľudového umenia (International Organization of Folk Art – IOV), poľská sekcia (od 1996, členka predsedníctva IOV od 2015); Folkloristická komisia Medzinárodného komitétu slavistov; Poľské etnologické spoločenstvo (PTL, od 1978, 1989 – 2019 členka predstavenstva PTL, 1996 – 1999, 2002 – 2015 podpredsedníčka PTL); Vedecká rada Inštitútut Oskara Kolberga (od 2012), Hlavná rada STL v Lublinie (od 1986; od 2009 podpredsedníčka Hlavnej rady STL); Rady múzea pri Múzeu opoľskej dediny v Opoli (od 1998). Členka redakčných rád časopisov: časopis Poľsko-slovenskej komisie humanitných vied Kontakty (od 2004), časopis STL Twórczość Ludowa, ročník Łódzkie Studia Etnograficzne (od 2021); Notatnik Skansenowski. Rocznika Muzeum Wsi Opolskiej” (od 2011). Členka vedeckej rady časopisu Zabawy i Zabawki. Studia Antropologiczne” (od 2013); edícií: Dziedzictwo Kulturowe (PTL, 2002 – 2020 predsedníčka vedeckej rady); Anthropologica Stromata (Opolská univerzita, 2010 – 2018). Redaktorka folkloristických tém v redakcii ročníka Lud (2011 – 2016), jazyková redaktorka v časopise Journal of Urban Ethnology (2015 – 2018). Vybrané knižné publikácie: Jo wóm trocha połosprawiom… Współcześni gawędziarze ludowi na Śląsku (1986); Z wybranych problemów dawnej i współczesnej sztuki opowiadania (1987); Rodzina o sobie. Folklorystyczny aspekt rodzinnej tradycji kulturowej (1992); Tradycyjne zwyczaje i obrzędy śląskie. Wypisy, wybór i oprac. (1994, 2003, 2004); editorstvo (alebo spolueditorstvo 27 recenzovaných vedeckých zborníkov, napr.: Między kulturą ludową a masową. Historia, teraźniejszość i perspektywy badań (2010); Z dziejów i dorobku folklorystyki śląskiej (do 1939 roku) (2002); Pobożność ludowa w życiu liturgiczno-religijnym i w kulturze (2004), Żniwniok opolski. Tekst i red. (2009); Nowe konteksty badań folklorystycznych (2011), Folklor dziecięcy – między tradycją a współczesnością (2018); množstvo článkov venovaných slovenskému folklóru, napr.: Popularyzacja bajek słowackich w Polsce, in Literatura Ludowa 2023, č. 1/2, s. 35 – 52.